Juraj Bartusz – náhodné nájdené

Autor: Mária Kolibárová | 7.1.2020 o 8:17 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  76x

Všetci ho predsa poznáme, alebo nie? Možno nie každý vie kto tú sochu vytvoril ale vie že je tam. Patrí do koloritu mesta. Či už si vybavíme Júliusa Jakobyho ale sochu Andyho Warhola. Je to proste tam v našej mysli. 

Tak tento nenápadný Pánko v úcty hodnom veku patriaci do poprednej línie Slovenského moderného umenia ale aj kultúrneho života otváral výstavu v Šarišskej Galérii 17.10.2010.  Náhodné nájdené alebo čo sme vytiahli zo „šuplíka“.

Neradím sa ku tradičnému konzumentovi umenia, práve naopak „považujem sa za tú postihnutú skúsenosťou“. Patrí my nejaké to vzdelanie a moji dobrý profesori ma naučili „ že krása je v oko toho kto sa pozerá“. V živote som sa naučila že akékoľvek očakávania prinášajú len frustráciu takže sa im snažím vyhnúť. V neposlednom rade práca v kultúrnej inštitúcii na Slovensku mi dala tú skúsenosť že všetko je inak J. Zázraky treba spraviť na počkanie a nemožné do dvoch dní. Tak sa poďme spolu na to pozrieť aké to vlastne bolo.

Budova Šarišskej Galérie je ionvisible úplne!? A aj keby som neviem ako chcela, kebyže neviem kde je tak ju nenájdem. A však, že vraj svitá na lepšie časy, dozvedela som sa od Pána čo my s vozíka pred galériu predával kávu, že na poschodí by mali otvoriť kaviareň. Určite by bolo zaujímavé keby patrila pod správu Šarišskej Galérie, taký ten západný prototyp kaviarenskej spoločnosti plnej hipstrov diskutujúcich o ničom a súčasne o všetkom tom krásne. Každopádne marketingu Šarišskej Galérie by to prospelo, veď aj SNG v Bratislave má svoju kaviareň. Ale posuňme sa s hlavnej ulice dovnútra. Kde nastáva tá úplná ľadová sprcha s tým že najprv sa pýtate iba ?! prečo ?! a potom je už iba smiech. Moje prvé veľké prečo je, prečo pre Boha máme prístupnú celú galériu keď sprístupňujeme iba jednu výstavu? O čom to svedčí, o tom že vernisáž nestojí za to a radšej ukážeme všetko aby bolo dobre, alebo o tom že ukážeme všetko aby to VŠETKO konečne aspoň niekto videl lebo inak tu ani živú dušu nezaveje. Každopádne je to na zamyslenie, ale ani jedno s uvedeného my nevonia.

Nechcem przdniť správcov galérie a však priestor je zanedbaný, a snaha inovovať zrejme troskotá na financiách. Ale nech sa na mňa nikto nehnevá v stálej expozícii máme tak povediac „hrušky s jablkami“ pomiešané. A to teda originálnu tvorbu s veľmi zlými reprodukciami. Ktoré neprešli kvalitnou tlačou, a sú voľne viditeľne pixely, pripadne formát nezodpovedá rámu a reprodukcia vytŕča desať centimetrov nad. A ja si normálne živo viem predstaviť že tam bol aj variant „však to odstrihneme“ ale nejako nevyšlo. A aby ste ma naozaj správne pochopili ja sa iba smejem to je ten zúfalí smiech cez slzy lebo viem že často krát je ochota, sú ľudia len proste sa to cele láme v bode niekde tam hore pri vedení.

Ale dosť bolo postrehov netradičného navštevníka, výstava Pána Bartuza je umiestnená v podzemí Šarišskej galérie a tento priestor považujem za veľmi vhodnú. V tomto ponurom pivničnom priestore sa kovové sochy vynímajú. Tiež ma zaujala spoluúčasť návštevníkov na tvorivom proces. Pán Bartuz má nainštalovane, saká a plášte ktoré mu návštevníci podpisujú v rámci performanc. A aj my sme sa podpísali, táto spoloučasť na tvorivom procese je fascinujúca pretože sa viete nájsť na staršom saku J proste ste tam boli a stále ste tam ste, umením s umelcom.

Očarili ma reliéfne obrazy s plechu, ktoré tým že boli vytvorené s kovu odrážali svetlo ako zrkadlo, tak inak, hravo a plasticky. Dokonca jeden takýto obraz mohli návštevníci roztočiť a on sa „presýpal“ čo vytváralo opakujúci hrkotavý zvuk, vskutku pôsobivé.

Sekcia výstavy ktorá ma trocha zaskočila boli drevené objekty ako s ateliéru architekta. Jednalo sa červeno biele návrhy zhmotneného priestoru, až stavby. Čo ma priviedlo k myšlienke že sochár v klasickom ponímaní nie len odoberá hmotu keď odhaľuje sochu v Mikelangelovskom zmysle ale vie ju aj budovať takýmto zaujímavým spôsobom. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Výtržnosti v čínskej reštaurácii ho stálo kreslo. Kto je László Sólymos?

László Solymos sa verejne všetkým ospravedlnil.

Klíma nie je na Slovensku prvá liga. Nezaváži ani v nasledujúcich voľbách

Skutočnou prioritou končiacej vlády klíma nebola.

Komentár Zuzany Kepplovej

Zelená je nové politické platidlo

Zelené témy sa stali povinnou výbavou politických programov naprieč spektrom.


Už ste čítali?